Jan28

Striebornica 2006

by Fly on Január 28th, 2012 at 10:46
Posted In: Reporty z rybačiek

8.4.2006 sa uskutočnil nový muškársky pretek na súkromnom jazere Striebornica pri Piešťanoch.
Veľmi som sa naň tešil a veru som sa nesklamal. Svoju prípravu na tento pretek som zahájil niekoľko týždňov pred uvedeným závodom, telefonickou prípravou. To znamená že som obtelefonovával známych a zisťoval, kto všetko sa zúčastní pretože v danom termíne sa mala konať aj Česká Polička. Nakoniec som mal veľkú radosť, že veľa z nich sa vyjadrilo kladne. Potom som sa začal presviedčať, že už je čas aj začať viazať a keď sa mi po veľmi dlhom vnútornom boji podarilo tento cieľ dosiahnuť, sklátila ma poriadna horúčka. Keď som sa ako tak postavil na nohy z hrôzou som zistil, že už mám pred sebou len tri dni a pustil sa do viazania, podľa mňa zaručených kombinácií. V piatok pred dňom D mi zavolal Pike a mal som o ďalší deň viazania menej. Ide sa dnes večer zaznelo v telefóne a mne ostávalo už len pár hodín do odchodu. Vôbec som ešte nebol zbalený, takže na booby a pakomáre som mohol zabudnúť, lebo som si ich nechal na piatok. Okolo 18tej hodiny sa objavila partia z východu v zložení Pike, Palmer, Lovec a ako pozorovateľ, pre mňa nový člen Jendo.
Cesta nám ubehla veľmi rýchlo v družnom rozhovore. Keďže hneď ako som nasadol do auta ma chlapci začali vynukovať, začal som mať predtuchu že prvý pretek sezóny dopadne ako po iné roky, riadnym rošambom. Tesne pred Piešťanmi sme začali trochu blúdiť a objavili sme hádam jediný kopec široko ďaleko. Priebežne nám volal MartinFFC, ktorý sa už o nás hádam aj trošku začal báť pretože časový plán sme ani zďaleka nedodržali. Po príchode na miesto nás privítal pekný aj keď ešte nie celkom dokončený hotel s krásnym jazerom. Pri hoteli nás čakali usporiadatelia v čele s Martinom, ktorí nám oznámili že v hoteli sme sami, len zo strážnikom. Paráda, pomysleli sme si a začali vybaľovať. Izby boli krásne a spalo sa nám tam veľmi dobre na rozdiel od ostatných čo boli ubytovaný neďaleko v chatkách, ale to sme sa dozvedeli až ráno. Nebudem Vás zaťažovať podrobnosťami čo sa dialo až do skorého rána ale vznikli tam aj takéto fotografie.

Ráno sme začali tam kde sme večer skončili a tak som mal už od skorého rána mierne problémy s koordináciou pohybu. Závistlivo som sa pozeral na sviežeho Lovca a Jenda, ktorí odolali týmto nástrahám jazerného muškárenia. Pike a Palmer boli na tom podobne ako ja a tak sme radšej vyšli na čerstvý vzduch na losovanie štandov. Vonku už bolo losovanie v plnom prúde a tak sme sa zvítali zo známymi a rozišli pripraviť udice. Našej podarenej trojke musel udice zostaviť Jendo a Lovec to zvládol aj sám. Potom sme sa rozišli na štandy a začal sa samotný pretek. Pretek prebehol bez nejakých incidentov a ryby išli celkom dobre. Samozrejmosťou bolo opäť niekoľko horúcich štandov, kde sa chytalo v priemere viac rýb, ale to je hádam každému jasné že na každom jazere sa takéto miesta vyskytujú. Je to podmienené pohybom prúdov v jazere a prekážkami pod vodou. Počasie na preteku bolo pekné, aj keď ku koncu začal pofukovať dosť nepríjemný nárazový vetrík. Zaujímavosťou pre mňa bolo že ryby na štandoch okolo mňa dobre brali celý pretek, dokonca aj v štvrtom kole. Ja som celý pretek odchytal na dve udice. Na jednej bola potápavá šnúra v 3jke potápavosti a bola na nej zostava troch blobov, prvý príves bol oranžový blob bez chvostíka, druhý príves bol zelený blob s čiernym marabou chvostíkom a koncový bol opäť oranžový blob s chvostíkom a zlatou mosadznou guličkou. Druhá udica bola intermediálna a zostava bola, vrchný príves oranžový blob s chvostíkom, druhý príves čierna lurka s guličkou a oranžovým golierikom a koncová mucha bola taká istá lurka ale s fluozeleným golierikom. Drvivú väčšinu preteku som odchytal na prvú udicu a druhú som nasadzoval len pri zamotaní zostavy. Chytil som celkovo 7 rýb v každom kole bez nuly čo mi stačilo na 36 miesto.

Myslím že ich umiestnenia sú veľmi dobré, hlavne preto, že boli prvý krát na jazerných pretekoch a nechali za sebou viacero dobrých muškárov. Celkovo sa zúčastnilo 93 súťažiacich zo Slovenska, Čiech a Poľska. Víťazom pretekov sa stal Český muškár, a v prvej 16tke ich bolo šesť čím nám opäť dokázali že sa máme od nich hodne čo učiť.

Po súťaži sme si konečne mohli poriadne pohovoriť zo známymi a zoznámiť sa z novými ľuďmi rovnakej krvnej skupiny. Túto časť preteku mám osobne najradšej. Takže to zhrniem. Pretek sa mi osobne veľmi páčil a určite sa ho zúčastním aj na budúci rok. Veľmi ďakujem chlapcom z Piešťan za novú možnosť jazerného preteku na Slovensku. Len tak ďalej. Chcem ešte poďakovať aj chlapcom z klubu SKMuškár, vytvorili sme naozaj dobrú partiu.

 Comment 
Jan26

Marcová rybačka

by Fly on Január 26th, 2012 at 11:39
Posted In: Reporty z rybačiek

             Maximálne vyťaženie v práci, stres a blížiaci sa termín ukončenia zákazky. Tento stav som už ďalej nezvládal a preto som sa rozhodol zrelaxovať niekde pri rieke s priateľmi. Po mojej skúsenosti na Zvolenskom úseku Hrona vo Februári som sa rozhodol pre revír niekde na východe našej vlasti.V stredu volám priateľovi Pike-mu, ideme na ryby. V telefóne zaznie súhlasná odpoveď a otázka, kedy. Po mojej odpovedi že okamžite, to pár sekúnd nemôže rozdýchať, ale nakoniec presa len dohodneme termín rybačky na ďalší deň. Pike prisľúbi vybavenie domáceho rybára znalého pomerov v danej lokalite. Po telefonáte som už len bezmyšlienkovito chodil po firme a rozmýšľal nad nasledujúcim dňom. Po príchode domov som začal prípravy. Naviazal som niekoľko streamerov a džigov a prezrel krabičky či ešte niečo netreba doplniť. Nakoľko som mal informácie že ide ešte snehová voda a je tam silnejší prúd vkladal som hlavné nádeje do už zmienených džigov. Na druhý deň keď som vyrážal s domu bolo 10 pod nulou a ja som si hovoril, že mi je to už úplne jedno hlavne že budem preč z roboty, ale očami som sťahoval každý stupeň na displeji teplomera v mojom aute. Našťastie do príchodu na miesto stretnutia teplota stúpla na príjemnú 0 až +1. Zvítal s Pikem a spoločne sme počkali na nášho sprievodcu. Keď dorazil zoznámili sme sa, vybrali sme sa k rieke. Náš sprievodca sa volal Rasťo a hneď po príchode na miesto sme začali u neho sondovať, že aká vlastne v rieke je prevládajúca ryba, hĺbka atď. však to poznáte. Keď som pozrel na vodu na našom lovnom mieste na džigi som mohol hneď zabudnúť. Krásna kľudná voda, mierne prikalená a podľa informácií nášho sprievodcu asi 1,5 metra hlboká. Ostali sme chvíľu očarený stáť nad krásou rieky a začali sme naväzovať prúty.

 

Pike a Fly – príprava

Po miernych problémoch zo vstupom do vody sme začali prechytávať odporučený úsek rieky. Pike sa vybral mierne proti prúdu a ja dole prúdom. Po čase ma nasledoval pretože vyššie už boli len plytké prúdy, ktoré by v tomto chladnom počasí asi nemalo zmysel prechytávať.

Po hodine bez záberu keď som vyskúšal nymfy aj streamer sme aj s Pikem vyšli na breh a zhodnotili doterajšie poznatky. Vyslovil som obavu či náhodou netlačíme rybu pod seba lebo voda bola naozaj veľmi pokojná a každý krok vyvolával poznateľné narušenie širokého okolia. Preto som navrhol zísť nižšie po brehu a tam skúsiť chytať z brehu a aj proti vode. Pike súhlasil a tak sme sa presunuli nižšie.
Po druhom brehu nás nasledoval náš sprievodca obvešaný našimi fotoaparátmi ako voľajaký paparazi. Na novom mieste sa náš osud opakoval a preto sme sa začali znovu presúvať smerom po toku. Narazili sme na prítok a začali sme uvažovať ako sa dostaneme ďalej. Cez hlavný tok to už nešlo pretože tam bolo asi 2m vody plus bahno na dne tak sme sa rozhodli vyskúšať prebrodiť prítok. Pike ako ľahčí z nás bol vyslaný ako prieskumník do predu. Po menších peripetiách sme sa predsa len dostali na druhý breh. Rasťo to zatiaľ zo smiechom komentoval z druhého brehu. Zišli sme znovu nižšie po toku a začali prechytávať úsek rieky pred nami. Pomaly som poťahoval čiernu pijavičku po dne keď mi zrazu oťažela šnúra v rukách. Je tam, konečne celý šťastný vyťahujem svojho prvého tohtoročného pstruha potočného. Má zhruba tridsať čísel, je prekrásny a v dobrej kondícii.

Hneď sa nám do žíl vlial nový entuziazmus a už s ľahčím srdcom chytáme ďalej. Po novom nahodení párkrát potiahnem a …. je tam. Tentoraz je to väčší jalec. Paráda hovorím si. Pike je aj naďalej bez záberu pretože má plávajúcu šnúru a má problém dostať streamer ku dnu. Mám menšie problémy pri vyťahovaní rýb na odháčkovanie pretože breh je dosť strmý a sám s raketou nedočiahnem na rybu a preto mi musí Pike asistovať pri každom vylovovaní.

Na týchto miestach sa začalo to naozajstné muškárske eldorádo. Pri ďaľšom krásnom pstruhovi asi 37 cm voláme na Rasťa aby prišiel fotiť zblízka, čomu sa vôbec nepotešil lebo ho čakala asi 15 minútová túra až ku nám. Nejdem Vás ďalej zaťažovať ďalšími detailami z lovu, ale Pike vymenil šnúru za potápavú a nakoniec sme spolu chytili za dve hodiny asi 12 potočákov od 28 do 38 cm vo výbornej kondícií, jedného malého potočáka ktorý sa ulakomil na bažantiu nymfu s oranžovým golierom a jedného pekného jalca.

Bolo to naozajstné rybárske eldorádo. Pochválil som nášho sprievodcu za nádhernú vodu plnú rýb a zamyslene si pomyslel, kiež by aj naše revíry boli v takom stave. Na muškárení milujem nielen zážitky od vody, ale aj priateľstvá ktoré tam vznikajú. Spoznal som tu ďalšieho vynikajúceho rybára a dúfam že aj nového priateľa. Rozlúčili sme sa s prísľubom ďalšej rybačky a vyrazil som na dlhú cestu domov. Určite sa tam budem rád s priateľmi vracať, vždy keď budem mať čas.

 Comment 
Jan26

Pstruh dúhový – nepriateľ, či hosť?

by Fly on Január 26th, 2012 at 11:34
Posted In: Nezaradené

alebo keď demagógia víťazí nad zdravým rozumom…

 Táto nám veľmi dôverne známa ryba je v súčasnosti predmetom veľkého záujmu športových rybárov pre jeho lov vo voľných vodách, ale aj ako predmet sporov a rôznych diskusií o tom, či „duhák” patrí do našich vôd, alebo nepatrí. Pre niekoho modla, pre iného vážny kameň úrazu a nepriateľ č. 1…

Pstruh dúhový (Oncorhynchus mykiss Walbaum 1792, dávnejšie nazývaný aj Trutta irideus, Salmo irideus, Salmo  gairdneri, Salmo gairdneri irideus a pod.) pôvodne osídľuje pacifickú oblasť severnej Ameriky a jeho výskyt siaha  až  do severovýchodnej Ázie, do oblasti ďalekého východu a polostrova Kamčatky (rieka Boľšaja, Bystraja a iné). V pôvodnej oblasti výskytu vytvára mnohé formy, či už sťahovavé, alebo nesťahovavé. Do Európy bol po prvý krát dovezený prevažne z Kalifornie a zo západnej Kanady v roku 1874 a do Čiech roku 1888. Po týchto rybách bol v Európe veľký dopyt a ten zavinil, že miesto pravých pstruhov dúhových (nesťahovavé ryby, ktoré pochádzali z chladných riek a jazier pacifickej oblasti s krásne sfarbeným telom a viditeľným dúhovým pruhom) sa na starý kontinent zasielali aj ikry túlavých a do mora v dospelosti migrujúcich iných foriem a ich krížencov. Mnohí európski rybári tak zaznamenali nezdar v introdukciách duhákov, lebo tie „zrazu” mizli z ich riek a potokov a „nepochopiteľne” smerovali do mora. V niektorých vodách však zostal a zrejme to boli nesťahovavé formy. Na naše územie sa doviezol koncom 19. storočia cez Nemecko a Čechy ako oplodnená ikra. Zarybňoval sa predovšetkým pre konzumné účely, ale aj ako atrakcia, do rybníkov a riek, ale napr. aj do tatranských jazier. Neskôr, po druhej svetovej vojne sa doviezol z Dánska ako tzv. miestna línia s názvom PdM. Pretože pstruh dúhový našiel vhodné uplatnenie v uzatvorených európskych vodách a umelých chovoch boli jeho formy šľachtené najprv pre účely zvýšenia úžitkovosti importovaných línií a potom aj pre účely intenzívneho chovu v stiesnených podmienkach. Tak bol duhák v minulosti až niekoľkokrát šľachetný. Vznikli línie určené na intenzívny výkrm – PdD66 kamploops (pochádzajúci z Britskej Kolumbie z jazera Kamloops) šľachtený v Dánsku, línia PdD75 šľachtená tiež v Dánsku, línia PdA85 dovezená ČRS z USA, línia PdF86 dovezená na Slovensko z Francúzska a línia PdB88 dovezená ČRS z Bulharska. V súčasnosti sa najviac chovajú línie PdM, PdD66 a Pd75. Dnes chované ryby v rybochovných zariadeniach sú teda vysoko úžitkové hybridy pochádzajúce z jedincov z priamych importov a už dávno nie sú pôvodnými formami prvých rýb dovezených zo zámoria. To, že sa u nás duhák dobre adaptoval o tom svedčí aj jeho súčasný výskyt vo voľných vodách, podporovaný umelým zarybňovaním z líniových chovov. Dokonca úvahy dospeli až tak ďaleko, že niektorí naši ichtyológovia ho už nepovažujú za nepôvodný, ale za naturalizovaný druh. Treba však povedať, že v Európe (najmä vo Švajčiarsku a Škandinávii) znejú hlasy za „očistenie” európskej ichtyofauny od všetkých nepôvodných druhov žijúcich vo voľných vodách.

Podobá sa pstruhovi potočnému, od ktorého sa líši hustým drobným škvrnením tela vrátane nepárových plutiev a typickým ružovo – červenkastým pásom pozdĺž bočnej čiary. Podľa odbornej literatúry môže dorásť až do 20 kg. U nás sa zatiaľ zaznamenal najväčší úlovok  – 7 kg jedinec s dĺžkou 82 cm ulovený vo Vrbickom plese. No aj dva jedince ulovené v Liptovskej Mare o váhe 6,7 kg a dĺžke 78, resp. 73 cm možno pokladať na naše pomery za kapitálne kusy. Domnievam sa však, že v našich voľných vodách určite žijú aj väčšie jedince. Neres tejto ryby v pôvodnej domovine prebieha na jar. U nás chované línie sa väčšinou vytierajú na jeseň a v niektorých lokalitách sa môže rozmnožovať prirodzene. To však zatiaľ oficiálne nebolo potvrdené. V drvivej väčšine prípadov sa u nás ale prirodzene nerozmnožuje. Pohlavná rozdielnosť rýb je podobná ako u všetkých lososovitých – samce majú hákovitú čeľusť a sú pestrejšie sfarbené oproti samiciam, ktoré sú farebne nevýrazné a objemnejšie s menšou čeľusťou. Potravu pstruha dúhového tvorí v našich vodách väčšinou bentos a náletový hmyz, resp. drift unášaný prúdom vody. Duháky sú teda viac všežravé ako rybožravé. To však neznamená, že nevedia uloviť malé ryby. Rozhodne ich však nemožno považovať za hrozbu potočákovi, ktorý je omnoho dravejší a prijíma aj väčšiu (objemnejšiu) korisť. Práve naopak, známe sú agresívne výpady pstruha potočného na pstruha dúhového v amerických riekach. Výsledkom bolo, že počas niekoľkých rokov potočák z niektorých riek doslova vytlačil duháka.

Koncom minulého a začiatok nového storočia postihla mnohé naše tečúce vody kormoránia kalamita. Jej výsledkom, okrem priamej devastácie rýb, je aj zvýšený predačný tlak vydry a volavky na zvyškové populácie. Akokoľvek sa táto situácia hodnotí, novodobým faktom sú závažné ekologické zmeny v podhorských ichtyocenózach. Tie samozrejme vznikli aj za súčinnosti ľudskej „tvorivosti” (výstavba MVE, regulácie tokov, odbery vôd a pod.). Rybárski užívatelia takmer ihneď reagovali na túto situáciu zníženým zarybnením pôvodnými rybami a zvýšeným zarybnením pstruhom dúhovým v rôznych vekových kategóriách, prevažne však konzumnou kategóriou. S týmto krokom sa takmer okamžite objavili špekulácie, či lepšie povedané námietky niektorých ľudí, že pstruh dúhový je nepôvodný druh a do našich vôd nepatrí. Po filozofickej stránke majú určite pravdu. Dokonca sa objavili názory, že pstruh dúhový vážne konkuruje pstruhovi potočnému a že ho dokonca vytláča z tokov. Tu už treba povedať, že po stránke ichtyologickej však pravdu nemajú a ich výkriky do tmy možno hodnotiť len ako demagógiu a neznalosť problematiky. Aby sa však mohol vyriecť objektívny záver o tom, ako to s duhákom vlastne je bude potrebné uskutočniť výskumné pozorovania. U našich západných susedov sa v tejto súvislosti objavili zaujímavé názory:  „z našich revírů podezřele rychle mizí pstruh obecný (klasický potočák – Salmo trutta m. fario), jeho populace citelně oslabují a podezřele často a podezřele ve velkém je nahrazován americkým pstruhem duhovým (Oncorhynchus mykiss). A to bohužel paušálně, bez ohledu např. na hydrologické podmínky, ichtyologické poměry nebo statut toho kterého revíru.” Podľa tohoto tvrdenia sa duhákovi dáva za vinu, že kvôli jeho prítomnosti mizne klasický potočák. Ako sa ďalej píše: „introdukovaný druh ryby by se měl v daném revíru buď živit potravou, kterou se neživí žádný druh původní, nebo obývat tu část řeky, přehrady, jezera atd., která je původními druhy doposud neobsazená. Jinými slovy, introdukovaný druh by měl do revíru přinést něco nového (využít doposud opomíjenou potravní složku nebo část prostředí) a neměl by v žádném případě svou přítomností konkurovat druhům původním a jejich populace jakkoli ohrožovat. V tomto ohledu může být dobrým příkladem oprávněné introdukce vysazení sivena amerického (Salvelinus fontinalis) do kyselých jezer Šumavy nebo do přehradních nádrží Bedřichov, Souš a Josefův Důl v Jizerských horách. Chladná a čistá voda v těchto vodních tělesech je natolik kyselá, že v ní dlouhodobě nepřežije žádný původní druh naší ichtyofauny, včetně pstruha obecného. Siven americký, který vydrží i pH pod hodnotu pět, je tak jedinou rybou, která toto prostředí může obývat”. Aby sa však všetko uviedlo na pravú mieru oslovil som Prof. Spurného, vedúceho ústavu rybárstva a hydrobiológie MZLU Brno, podľa ktorého: „pstruh duhový není závažným konkurentem pstruha obecného (to spíše siven, který sdílí s potočákem stejnou prostorovou niku a navíc se rozmnožuje ve stejném období). Duhák se u nás až na neprokázané zprávy přirozeně nerozmnožuje, nevyhledává úkryty – je spíše rybou volné vody a ve stojatých vodách zhruba 70% jeho potravy tvoří zooplankton! V tekoucích vodách je méně potravně specializován než potočák, je vyloženě omnivorní (pozn. autora: všežravý). A adaptace z granulovaných směsí trvá hodně dlouho. U nás se občas uloví zapomenutý duhák v druhém roce po vysazení (vlastní zkušenost z tišnovské Svratky), který už je potravně adaptován. Ale po vysazení jsou zažívadla zaplněna poměrně málo a často balastními látkami (zřejmě zvyk z chovu uchvacovat plovoucí předměty), velmi často i vláknitými řasami”. Aj iní ichtyológovia zdieľajú podobný názor s tým, že tam, kde sa zarybňuje oboma druhmi vyskytujú sa oba pstruhy. Každý z nich však osídľuje iné úseky toku. Dnes sa dá povedať, že duhák je naturalizovaný druh a jeho rozširovanie potočákovi v podstate nijako neškodí, resp. nebolo preukázané. Umelé zarybňovanie duhákom by však malo v niekoľkých dávkach smerovať len do väčších riek v max. množstve dvojročných jedincov 20 až 50 ks/ha/rok a malo by byť kontrolované odborníkmi. Zarybňovať podhorské, či horské potoky sa touto rybou vo všeobecnosti neodporúča okrem iného aj kvôli ich neúživnosti a neefektívnosti zarybnenia. Problémom však ostáva extrémizmus aj v tomto smere. Niektoré rybárske organizácie začínajú zarybňovanie touto rybou preháňať a zvyšujú ho až na neúmerné hodnoty (150 kg/ha). Takáto koncetrácia by už mohla spôsobiť určité ekologické problémy. To však, že duhák elementárne neškodí našim tokom možno preukázať na rieke Revúcej, kde sa umelo vysádza už viac ako polstoročie a pritom sa tu stále udržuje aj slušná populácia potočákov v rôznych vekových kategóriách. Na susednom Váhu sa v období 1996 – 2005 ulovili ryby v nasledovnom poradí:  pstruh potočný (48 %), nasleduje lipeň tymianový (17%),  pstruh dúhový (15 %) a jalec hlavatý (6 %). Úlovky podustvy sa pohybujú na úrovni len 5 % a mreny dokonca len na úrovni 1,5 %. Zo štatistík je evidentné, že vysoko prevládajú úlovky salmonidných druhov rýb a lipňa (80 %) nad úlovkami kaprovitých reofilov (20 %), čo však súvisí so vznikom a existenciou sekundárneho pstruhového pásma na Váhu (pod VVN Bešeňová) a vytekajúcou chladnou vodou z tejto priehrady. Úsek Váhu pod ňou tak poskytuje kvalitné možnosti športového rybolovu kapitálnych pstruhov potočných, dúhových, hlavátok a lipňov. Zo štruktúry úlovkov vážskych rýb vyplýva, že správy o údajnom tlaku duhákov na násadu lipňa, alebo potočáka sú nepravdivé a dokonca účelovo klamlivé. Mimochodom, duhákom sa na Revúcej aj Váhu zarybňuje už dosť dlho na to, aby sa zistil jeho potencionálny vplyv na populáciu potočáka, či lipňa. Nezistilo sa ale nič také, čo by poukazovalo na negatívum vysadzovania duhákov do uvedených vôd. Ak sa niektoré správy o silnom tlaku duhákov ukážu ako pravdivé môžu byť výsledkom iba toho, že duhák jednoducho len vyzbiera uhynutú násadu, ktorú niekedy rybárski hospodári neudržia počas transportu na zarybnenie pri živote a tak mŕtve ryby vylejú so živými do toku. Zaujímavou je skúsenosť z Turca, kde jeden môj kolega lovil duháky na strímer medzi početnými stádami poteru jalcov (4 – 5 cm veľkých). Po ulovení konzumných duhákov na strímer ani jedna ryba nemala v žalúdku malé jalčeky, ale drievka, bentos a vŕbové listy …  Samozrejme, pstruh dúhový patrí do čeľade lososovitých, ktorá je známa kanibalizmom, či tzv. piscifágiou (rybožravosťou). To však neznamená, že dokáže likvidovať naše pôvodné ryby. Rybožravosť pstruha dúhového sa skôr prejavuje len u veľkých jedincov a pri prevahe rybej zložky potravy. Podľa potravných analýz však duhák dáva  viac ako zo 70 % prednosť bentosu a planktonu. To jednoznačne potvrdzujú úlovky veľkých duhákov na VVN Bešeňová, ktoré boli ulovené muškárením s nástrahou malých umelých pakomárov. Duhák sa stratí z tých vôd, kde je málo unášanej potravy. Určite je ale vhodnejším na zarybnenie ako sivoň, ktorý je krátkoveký a náchylný ku rôznym chorobám.

Pstruh dúhový je nepôvodný (exotický) druh, pochádzajúci zo severnej Ameriky. Po viac ako storočie, ktoré trávi v európskych jazerách a riekach možno povedať, že pôvodným podhorským a horským rybám škodí úplne čosi iné, než duhák. Tou je ľudská hlúposť. Ak by sa uskutočňovala vyvážená ochrana vodných ekosystémov, bez preferencie jednej živočíšnej skupiny, ak by sa tiež bolo väčšie zarybňovanie pôvodnými rybami, ktoré ako násady sú pre rybárskych užívateľov drahšie než násady pstruha duhového možno by situácia dnes vyzerala inak. Ideálny stav by určite bol ten, keby sa naše podhorské a horské toky zarybňovali potočákom v rôznych vekových kategóriách. Dnes je bohate zvládnutá technológia výroby pstruha potočného. Je to len otázka ceny výroby násad. Čo by sa stalo, keby SRZ dával organizáciám povedzme len jednu slovenskú korunu dotácií na každého zarybneného rôčika a 0,10,- Sk za plôdik? A čo by sa stalo, keby už konečne štát prispieval každoročne na zarybňovanie pôvodnými druhmi aj do potokov a riek, nie len do priehrad? Je iste tragédiou, že v dnešnej dobe máme na Slovensku tak málo generačných potočákov, ale aj napr. lipňov, ako tomu bolo v minulosti… Plôdik je pritom dosť lacný a bolo by ho dostatok na zarybňovanie vlásočníc a bystrín, ako najefektívnejšie zarybňovanie. Aj napriek tomu si však dovolím tvrdiť, že pstruh dúhový patrí do našich vôd ako neškodné spestrenie našej ichtyofauny. Určite možno povedať, že pôsobí ako tzv. nárazníková ryba pre rybožravé druhy a tzv. pečienkárov, ktorým je jedno či si ulovia pstruha potočného, lipňa alebo duháka. Ako tvrdí Prof. Spurný: „řada revírů je stále více pod tlakem zvířecích predátorů (vedle kormorána cíleně rozšiřovaná vydra, dále zdivočelý norek americký, volavky a v posledních letech ještě hojně čáp černý). Takže v řadě revírů se bez duháků neobejdeme. Ale vždy jde o spíše doplňkově zarybněnía do větších revírů.” V tejto súvislosti ma napadá aj taká malá kacírska myšlienka, že zarybňovanie duhákom v súčasnej rybársky neradostnej dobe je vlastne pozitívom, lebo takto sa uchráni aj to málo generačných potočákov, či lipňov ešte žijúcich v Orave, Váhu, Turci, Revúcej, alebo v Poprade… Petrov zdar!

Miroslav Zontág

 Comment 
Jan26

Spent alebo vyčerpaný

by Fly on Január 26th, 2012 at 7:56
Posted In: Viazanie mušiek

Podenka, tento symbol pominuteľnosti, muškárov prenasleduje celé roky.  Počas krátkeho,  niekoľko hodinového života, podenka neprijíma potravu z dôvodu zakrpatených tráviacich ústrojov. Za tých niekoľko hodín života však dochádza  k rozmnožovaniu a nakladeniu vajíčok. Vyčerpané samičky klesajú k hladine buď mŕtve, alebo hynú po niekoľkých minútach bezvládneho driftovania.

Mŕtve nehybné telíčka podeniek na hladine sú lahôdkou pre salmonidy ale aj iné ryby. Toto po vývojové  štádium nazývame spent (prekl. Z ang. Vyčerpaný) a rovnako aj mušku, ktorá napodobňuje mŕtvu podenku. Spent je suchá mucha, ktorú môžeme čas od času počas lovu aj pritopiť, ak nemáme dlhšie zábery na hladine. Je to muška okamihu.  Zber spentov z hladiny nevídame bežne a  preto jej použitie musíme načasovať na dobu, kedy  na hladine spozorujeme väčší počet mŕtvych podeniek a samozrejme aktivitu rýb. Vtedy je  to ten správny čas na nasadenie spentu.

     Materiál na telíčko, krídelka či nožičky pri viazaní spentov je v podstate totožný z materiálom, ktorý používame pri viazaní podeniek (red quill, olive dun a pod). Telíčko môžeme vyviazať klasickou telíčkovou niťou alebo nadabovať. Rozdiel je pri vyväzovaní krídel. Spentom krídla ležia vodorovne.  Muška nemusí vyzerať ako najnovší model obleku od Y. S. Laurenta. Nepresnosti či dokonca poškodenie mušky je v tomto prípade možno až žiadúce. Skúste si niekedy z hladiny pozbierať zopár spentov a zistíte, že telíčka  a krídla majú niektoré ,,mŕtvolky,, riadne poškodené a napriek tomu sú pre ryby neodolateľné. Dnes Vám ukážem jeden z množstva možných postupov pri viazaní Spenta.

1)   na suchý háčik /tiemco, roman moser/ si pripevníme viazacou niťou štety z hnedého kohúta a hnedú hrubšiu telíčkovú  niť, ktorou budeme neskôr krúžkovať mušku. Vytvoríme si dabovaciu slučku a olivovo-žltým dabingom vytvoríme telíčko smerom k očku háčika tak, aby sme mali dostatok miesta pri ďalšom postupe viazania…nadabované telíčko si upravíme a okrúžkujeme hnedou telíčkovou niťou, ktorú zafixujeme.

2)      Pripevníme krídelka osmičkovým ovinom. Krídelka je vhodné si upraviť pred priviazaním na telíčko mušky, zastrihnúť konce a podobne. Materiál na krídelka, ktorý som použil pri viazaní tohto spenta je ,,Švajčiarska tráva,, , ale môžete ju nahradiť napríklad Aero Dry Wing vláknom. Po upevnení krídel pripevníme tenký prúžok  polypropylénu. Pripravíme si znova dabovaciu slučku ….

  3)  … a nadabujeme si nožičky z olivového CDC osmičkovým ovinom okolo krídel a zafixujeme viazacou niťou. Polypropylenový prúžok preložíme cez nadabované CDC a vytvoríme chrbátik, resp. hruď , zafixujeme ho viazacou niťou a odstrihneme. Mušku ukončíme strateným uzlom a zakvapneme muškárskym lakom. Môžeme upraviť nadabované CDC a krídelka.

Ľubo ´Percas´ Augustinský

 

 Comment 
Jan26

Report Bosna 2006

by Fly on Január 26th, 2012 at 7:33
Posted In: Reporty z rybačiek

Keď mi Pike oznámil že nasledujúca výprava klubu je do Bosny, nebolo mi viac treba. Výprava bola naplánovaná na koniec augusta s tým, že sa bude dva dni chytať. Nažhavený som čakal na deň odchodu a všetko chystal na kopu aby som nič nezabudol. V deň odchodu ma čakala vyše 100km cesta na miesto zrazu, ale vôbec som nemohol zaspať a tak som odchádzal o jednej ráno úplne ospalí.  Po príjazde k Lovcovi sme sa ani nestihli poriadne zvítať a už volá Pike že s Maxom o pár minút brzdia pred Lovcovým domom a máme už byť nachystaný. Ako tak čakáme v družnom rozhovore na dvore pred domom, známa dodávka si to dvakrát prefrčí okolo nás. Začínam mať vážne pochybnosti či chlapci nezačali s pitím bez nás. Keď nakoniec dorazia spiatočkou a ubezpečení sa že sú ok, v pokoji naložíme zvyšok vecí a meníme vodiča. Ešte sa zastavujeme po Palmera a Ampéra a hurá smer Bosna.

Na tejto akcii sa zúčastnili Pike a Palmer ako vedúci akcie pričom Palmer plnil aj úlohu hlavného bacilonosiča. Arpi ako vodič a ochranka. Lovec ako druhý vodič, Ampér ako sprievodca, Maxa ako prekladateľ a ja (Fly) ako nutné zlo.
Ja z Maxom sme poňali začiatok cesty veľmi zle a v priebehu slabých dvoch hodiniek sme sa zabsintovali pod obraz boží pričom sa nám (bez väčších problémov) podarilo stiahnuť aj Ampéra. Pike na naše prekvapenie odolal všetkým našim nástrahám. Pri prestávke v Maďarsku sme potrebovali zohnať zápalky a tak sme Maxu ako znalého jazykov ich poslali získať. Bohužiaľ sa to skončilo fiaskom a Maxu sme degradovali na radového Slováka. Cesta ubiehala v pohode až na dlhšie blúdenie v Karlovaci. Keď sme prišli na hranicu v Bosne videli sme ako sa vytackal opitý veliteľ prechodu a dal vyložiť auto oproti nám, v aute by ste počuli aj chôdzu muchy po okne. Naštastie sme aj túto nástrahu prekonali bez problémov a už nám nič nestálo v ceste za rybami. Po príchode k revíru (asi 10km po makadamovej ceste proti ktorej sú niektoré naše poľné cesty ako diaľnica) sme sa stretli z Dušanom, hlavným porybným a strážcom tohto prekrásneho revíru. Pristúpil k nám a ukázal nám cestu na ubytovanie.
Revír tvorili rieka Unac a Una a bol nádherný. Tvoril písmeno Y a zahŕňal asi 4km rieky. Končil sa zničeným mostom (spomienka na vojnu). Prekrásne a hlavne čisté prostredie , priezračná voda. Takto by sa dal v krátkosti charakterizovať tento nádherný revír.
A keď nám na ubytovaní Dušan ukázal aj fotky rybárov z celého sveta s prekrásnymi rybami v rukách, nepochybovali sme že sú v ňom aj krásne ryby. Ubytovali sme sa a išli sa najesť do miestnej reštaurácie. Voda tu bola všadeprítomná, rieka Una s prekrásnymi vodopádmi tiekla asi 50m od nášho ubytovania a okrem toho tu boli vybudované na každom kroku mlynské náhony (v ktorých boli mimochodom tiež ryby). V reštaurácii nám ponúkli bohatú ponuku jedál, až dvoch (ale vynikajúcich)a hnusné pivo. Po príchode na privát sme sa stretli znovu z Dušanom z ktorého sa Pike z Ampérom pokúšali vytiahnuť čo najviac informácii a kúpili povolenky. Zistili sme že na tomto revíry sa smie chytať len na jednu mušku a je povolené pridať na nadväzec olovo. Ryba sa môže zobrať len duhák, v počte 1kus na osobu a dĺžke 45cm a viac. Dušan nás ponúkol jeho vlastnou pálenkou, čo sme mu z radosťou vrátili v podobe našich zásob. Neskôr večer nás navštívili dvaja Český rybári z ktorými sme sa zoznámili poriadne po Slovensky, po čom má mladší z nich zjavné problémy s koordináciou pohybou. Prišli ráno a už chytali, tak aj z nich ťaháme informácie. Spomíname im Maxu, pričom starší z nich po pár pohárikoch tvrdí že ho pozná, ale jeho pravé meno je Varga, čoho sa samozrejme hneď chytá Palmer a Maxa dostáva ďalšiu prezývku Varga. Potom sme išli všetci spať s vidinou obrovských rýb ktoré na nás čakajú.
Keď sme sa ráno zobudili vydali sme sa k rieke. Ampér s Palmerom to išli skúšať priamo pod okná na Unu a my ostatný sme išli k mostu na rieku Unac. Nakoniec sme sa najviac motali počas oboch dní práve okolo tohto mosta, nad ktorým sú rybacie sádky a práve tu sa sústreďuje gro rýb z celého revíru. Začali sme chytať pod mostom a za chvíľu vidíme Ampéra s Palmerom, ktorí ako sme sa dozvedeli neskôr sa vôbec kvôli hĺbke a vodopádom nevedeli dostať do Uny. Išli vyskúšať kaňon nad mostom.
Ja som začal chytať nad Pikem s Maxom. Ja som sa rozhodol venovať väčšinu dňa streamerovaniu a preto som nasadil potápavú šnúru. Nasadil som streamer prírodných farieb pred ktorý som pricvikol olovo kvôli sile prúdu. Asi po treťom nahodení som ucítil úder po ktorom okamžite nasledoval zásek a prvý súboj z miestnou rybou. Kričím na Pikeho nech ide fotiť. O chvílu je ryba na brehu, nádherne vyfarbený duhák okolo 40 cm. Na tomto mieste som ostal asi 3 hodiny a nachytal veľa rýb. Ostatne tak ako všetci, ryby tu boli naozaj všade. Proste rybársky raj. Nevravím že to tu bolo prerybnené, to nie, ale každý si krásne zachytal. Žiadne brutálne počty, ale za deň ste boli schopný chytiť 40-50 ks. Tí schopnejší samozrejme viac. V drvivej väčšine sa jednalo o duháky, boli aj nejaké lipne (ale väčšinou malé) a neviem či sa chytili aj nejaké potočáky.
Po nejakom čase som sa rozhodol poprechádzať sa aj po iných miestach tohto nádherného revíru a tak som sa vydal po prúde dole. Prešiel som po ceste asi 500 m a zišiel na lúku pri rieke. Bola nádherná, krajšia ako pri moste. Vybral som sa popri toku smerom hore a prechytával rieku. Zábery prichádzali veľmi sporadicky a aj pohybu pod hladinou bolo podstatne menej. V strede rieky som objavil nádherný ostrov na ktorom som si zriadil dočasné stanovisko. Sadol som si na kameň, najedol sa a chvíľu sa len tak obzeral navôkol. Uvedomil som si jeden zásadný rozdiel medzi našimi riekami a tunajšími, chýbali všadeprítomné odpadky. Ako si tak polemizujem objavil sa zhora prichádzajúci Lovec. Hodili sme reč, pár fotiek a pustili sa znovu do rybačky. Zmenil som štýl a začal chytať na nymfy. Stojím na kameni pod ktorým je asi 3 m hĺbka. Číra voda poriadne klame odhad hĺbky, tam kde si myslíte že je po kolená je Vám nad hlavu, ak šlapnem vedľa bude sranda. Ryby krásne reagovali, len kapitálny kus ktorý som videl pred sebou a chcel ho dostať ma ignoroval. Lovec po čase odišiel dole prúdom a ja som ešte stále zotrvával na mieste a snažil sa dostať statného duháka. Smola hovorím si a odchádzam za Lovcom. Vchádzam do rieky a popri chôdzi prechytávam rieku. Na brehu akási pani kosí lúčku pred svojím domom a pozerá na mňa. Zrazu cítim ako sa mi šmýka a padám na koleno. Prúd ma tlačí do chrbta a ja hádžem efektnú rybyčku do rieky. Dvíham sa do podrepu keď ma znovu prúd pritlačí o dno. Je tam voda niečo nad kolená a tak sa mi podarí na druhý krát postaviť. Kričím ako ranený bizón a nadávam ako pohan. Teta rýchlo mizne v dome a necháva za sebou nedosekaný trávnik. Vychádzam na breh, vylievam vodu z broďákov a žmýkam veci. Nazlostený ako boh pomsty, prichádzam za Lovcom a ešte stále neprestávam nadávať. Dokonca zašlo aj slnko a začína pršať. Už mi nieje viac treba a preklínam zvyšok sveta, ostatné mocnosti a všetkých posielam do horúcich pekiel. Odchádzame na privát, našťastie prší ešte ďalšie 4 hodiny počas ktorých mi ako tak preschnú broďáky. Ostatné veci mi až do odchodu nestihli vyschnúť. Našťastie mám nejaké náhradné veci (odporúčam to aj Vám). Všetci sa stretávame v našej izbe a debatujeme o tom ako a kde sme pochytali. Dozvedám sa že Pike s Maxom sa počas celého dňa pohli zo svojho miesta asi ½ metra, v čom večer úspešne pokračovali za čo si odo mňa vyslúžili prezývku statici. Moja prezývka z dnešného úspešného dňa je člupko, ktorou ma zo širokým úsmevom obdaril Ampér. Ampér odchádza na ryby ešte počas dažďa, čo sa u nás nestretlo z pochopením. Po jeho odchode asi o pol hodinu prestáva pršať a vyrážame aj my.
Ostávam chytať tam kde som ráno začínal a skúšam už aj suchú muchu. Jednoznačne sú ryby pri chuti a chytám znovu niekoľko rýb. Končíme až pri zotmení a odchádzame na privát.
Po večeri, ktorú tvorila všehochuť prinesená každým účastníkom a vynikajúci duhák ktorého chytil Palmer a pripravil Ampér, sa znova všetci stretávajú na izbe kde bývam ja s Pikem.
Po chvíli prichádzajú aj Česi a zábava je v plnom prúde. Vymieňame si skúsenosti, ktoré na druhý deň vyústia do zmeny garde. Česi obsadia naše včerajšie miesta a mi ich. Sme na tom lepšie hoci Maxa s Pikem sú deprimovaný. Už im to miesto proste prirástlo k srdcu.
Ampér nám všetkým ukazuje ako sa to robí a počas celého dňa vyťahuje veľké ryby. Maxa objavil miesto z peknými duhákmi a vyťahuje jednu veľkú rybu za druhou. Keď už vytiahol štyri z nonšalantným úsmevom púšťa na svoje miesto Pikeho. O chvíľu mu úsmev mrzne a Pike vyťahuje hádam najväčšieho duháka z tej tône, 46 cm nádherná ryba.
Keďže sme deň začali tekutými raňajkami pri brodení na opačné strany rieky sa s Palmerom navzájom podopierame, aby nás nevzala voda. Každý chytá krásne ryby. Najviac všetkých irituje tzv. akvárko, čo je veľká tôň na výtoku Unacu z kaňonu. Sú tam obrovské ryby, ktoré sa každý pokúša chytiť a hádam aj preto sú také opatrné. Okolo 10 tej Ampér chytá najväčšiu rybu, zhruba 70 cm dúhové torpédo. Spoločensky unavený, s cigaretou v jednej ruke a udicou v druhej, nonšalantne rozdávajúci úsmevy na všetky strany pomaly vedie rybu k brehu. Odmieta akúkoľvek pomoc a tak sa mu asi meter od brehu vo vode po lýtka odopína a mizne v diaľke. Ampér sa ešte pokúša o lov v štýle pravekých ľudí, ale ryba už nabrala sily a vyhrala svoj azda najväčší boj vo svojom živote. Arpi okolo obeda odchádza spať, chystá sa na dlhú cestu domov. Pomaly sa balíme aj my a odchádzame na ubytovanie. Vtedy začujeme hurónsky krik, volanie o foto z Lovcových úst. Je asi 300 m od nás. Pike ako jediný s fotoaparátom trieli z vidinou obrovského úlovku Lovca za ním zdokumentovať ho. Keď sa s ním asi o 10 minút stretávam vidím v jeho očiach vražedné chúťky, ktoré adresuje Lovcovi. Z kapitálneho úlovku sa vykľula 38 cm rybyčka, ale Lovec všetkých presviedča že bola vysoká.

Pike by ho v tej chvíli najradšej ….. Odchádzame na privát a Dušanovej manželke dávame pripravovať dve ryby. Po vynikajúcom obede sa balíme a čakáme na Ampéra ktorý sa nevedel z vodou rozlúčiť. Konečne prichádza a vypratávame aj zvyšné veci. Nakladáme auto, lúčime sa z pohostinným Dušanom a jeho ženou a opúšťame náš dočasný domov. Po ceste stretávame Čechov z ktorými sa tiež lúčime a na rozlúčku mladšieho lámeme znova alkoholom. Je pekne opečený, slnko mu zjavne pripravilo bolestivý večer. Lúčime sa a odchádzame domov. Dušana sa pýtame na lepšiu cestu, existuje ak si chceme spraviť 80 km zachádzku. Tak sa opäť drkoceme po makadame. Na Slovensko prichádzame skoro ráno a všetci v poriadku.
Aby som to zhrnul, revír je nádherný a vrelo ho všetkým odporúčam. Troška ma zaskočila malá druhová rozmanitosť. Povolenka stojí 32 Euro na deň, čo je síce dosť, ale určite sa to oplatí. Počasie sme mali nádherné až na štvorhodinovú búrku po ktorej okamžite vyšlo slnko a ani sa neochladilo. Vrelo odporúčam.

 Comment